Ajka
Ajkin príbeh sa začína smutne.Raz,ako zvyčajne,sme si vyšli na prechádzku,ale dlhšiu,až ku jazdiarni.Prešli sme cez most a zbadali sme tam pobehovať kríženca zlatého kokeršpaniela.Pribehol ku nám a začal sa k nám túliť.Bola to sučka.Bez hocijakého obojka,bez ničoho.Šok nám spôsobil pohľad do jej zlatučkej tváričke.Bola bez jedného očka.Zobrali sme ju na ruky,vedˇ cez ten most chodilo veľa áut a bolo to pri železničnej stanici.Prešli sme popri rieke ku druhému mostu,kde sa nachádza útulok.Bola sobota podvečer,takže bol zavretý.Nechceli sme ju nechať.Zavolali sme mame.Dovolila ju zobrať k nám na jednu noc.Prišli sme však na to,že má blchy,takže sme ju dali do pinvice,kvôli tomu,aby blchy neschytali naše psy.V noci sme ju boli skontrolovať.Vedeli sme,že to tak nemôže ostať.Oco k nám na druhý deň prišiel a zobral ju na svoju ambulanciu.Doniesol nám ju o týždeň.So zašitým očkom,vysterilizovanú,bez blch.Rozmýšľali sme,čo s ňou.Dvojizbový byt so zlými susedmi nebol pre tri psi,z čoho boli dva psy veľmi aktívne.Možnosť sa nám poskytla o pár týždňov.Kelly študuje na veterine v Košiciach,býva však v Irsku,o rok odchádza naspäť domov.Bola ideálna pre Ajku.S domom,milujúca,dobre sa starajúca.Dali sme ju jej,i kedˇ vieme,že v lete 2010 ju uvidíme naposledy.Začiatkom novembra sme boli ju pozrieť.Strašne opeknela,teraz ju volajú Honey(med),majú sa veľmi radi.Ešte sa bojí ľudí,všetkých okrem Kelly a nás.Veľmi ju ľúbime a myslíme si,že sme jej vybrali najlepšiu možnosť.