Môj životopis
Môj životopis
Všetko sa to začalo tesne pred Vianocami (17.12.2006).Narodila som sa vo veľkom dome a v prvých dňoch som nič nepoznala ,okrem mamičky ,deky a mliečka. A tak som si žila ,kým ma raz môj pán, aj s mamkou Xenou zobral niekam ,čomu hovoril von. Vôbec sa mi tam nepáčilo. Veľká zima ,niečo mi fúkalo do tváre a veľký sivý tvor ,ktorému ľudia hovoria kocúr .Našťastie sme tam dlho neboli .Vošli sme dnu a zobrali ma do izby ,kde všetko voňalo rôznymi zaujímavými pachmi .Bolo tam veľa vecí ,ale mňa najviac zaujal veľký zelený u ľudí strom. Najlepšie bolo pod ním. Všade boli šnúrky ,do ktorých som drapkala. Bol to nádherný večer ,ktorému ľudia stále hovoria štedrý večer .Potom prebehli mesiace, kde ma nechávali vonku dlhšie a dlhšie. Skamarátila som sa s kocúrom Murom a občas ,keď nedával pozor som mu vypila mlieko z misky .Vonku to bolo tiež oveľa lepšie. Teplučko a naháňala som motýle .Panička by veľmi chcela fotky z tohto môjho obdobia života, ale bohužiaľ nie sú. Ona si ma však vie dokonale predstaviť .Raz však prišiel jeden chlapec .Vopchal ma do veľkej červenej skladačky ,vraj auta a odviezol ďaleko od domova. Do Rožňavy .Tam boli dni oveľa nudnejšie .Ale ja som veľa nepoznala ,tak mi to nevadilo .Narýchlo vycikať pod blok ,keď som nechcela ,tak ma nechal aj dnu vykonať potrebu ,potom dlho sama a tak bol so mnou. Nič sme nerobili, len sme sa maznali a občas hrali s ponožku .Nazýval ma Puma. Jedného dňa však bola v mojom domove veľká hádka. Musela som ísť preč .To bol dôvod tej hádky. Zase preč? Veď aj zvieratá majú nejaké práva! A tak som išla do Košíc, bývať ku jednému veterinárovi. To bol život! Do práce s ním, potom na ranče, tak ma cvičil. O pár dní som už vedela poslúchať na nové meno, Clea .A výborná večera. Bývala som aj s Lili ,je mojej rasy ,ale hnedá .Raz som išla s ním do Prešova za jeho dcérou. Obe sme si padli do oka .Tam býva Ťapka ,taká istá ,ako ja ,ale len vonkajškom! Od vtedy som sa s ňou videla každý víkend. Raz si ma chcela nechať na týždeň a už som s ňou viac ako pol roka. Toto všetko sa udialo za rok a pol .Bývam s ňou a sme nerozlučná dvojica .Sľúbila mi, že ma už nikdy nedá preč .Mám aj aktívnejší program. Agility ,ZMMP, obedience ,dogtrekkingy, stopy .Aj na Ťapku som si zvykla ,i keď má úplne inú povahu. Ona je lenivučká ,maznáčik mojej paničky sestry .Ja dávam pusinky veľmi výnimočne ,a to len mojej paničke a som strašne aktívna. Svojho panička, veterinára ,ľúbim stále ,i keď sa to už nedá prirovnať s minulosťou. Stretávam sa s ním každý víkend. Ale teraz je už mojím pánom jeho dcéra a už by som to nemenila. Máme veľa spoločných príhod ,ktoré budem spolu s ňou písať do osobitnej rubriky.